Choď na obsah Choď na menu
 


O Balldurovi

Vzhľad

Balldur, budúci nekromancer, je na škole už asi vyše tri roky a za tie tri roky sa jednoznačne zmenil. Vyrástol vo väčšieho muža, než akým bol, keď sem bol nasilu vzatý bývalým majiteľom hradu, ktorý je už len dávnou minulosťou. O niečo málo ešte podrástol, takže teraz dosahuje výšku niečo vyše dvoch metrov, čo jeho postave dodáva dominanciu, a má tak niečo okolo sto kilogramov váhy, takže je to veľký muž. Jeho telo je v dobrom stave, niežeby sa oňho nejako moc staral a mal by ho vypracované od hora dole, to nie, jeho obor mágie mu to nedáva za potrebné, ale má svalnaté ruky, zo šermu, ktorému sa niekedy počas voľných chvíľ venuje, a silu v nohách, z vytrvalej chôdze, ktorej sa niekedy počas uvažovania venuje aj hodiny, keďže sa mu počas chôdze dobre uvažuje a sem tam cvičí, aby úplne nevyšiel z cviku. Má krásne svetlo-modré oči,  v ktorých sa odzrkadľuje inteligencia nad jeho vek,  ale popri nej je tam veľmi viditeľná nenávisť, zlosť, chlad, nevraživosť, krutosť, nemilosrdnosť, ba až niekedy fanatickosť či brutálnosť. Vlasy má veľmi dlhé, má ich ponižšej ramien, dosahujú ma skoro po pás, čo je na jeho výšku celkom dosť, sú dlhé, rovné a biele. Väčšinu času ich má rozpustené, ale niekedy, ich má zopnuté niečím, ako malou čiernou, koženou gumičkou, ale to vskutku stáva len čas od času. Občasne má na brade strnisko, keď sa mu nechce, nemá čas, alebo náladu na to, aby sa oholil. Ale tak najčastejšie býva videný dokonale oholený. Skoro nikdy sa neusmieva a jeho pery tvoria vždy nehybnú, rovnakú líniu. Inak má tvár v poriadku, nijako nepoškodenú, aj napriek tomu, že si kedysi strašne prial mať jazvu, ktorá by sa mu ťahala cez celú dĺžku tváre, no toto sa mu nevyplnilo, ale jazvu dostal. Je to jazva z mladosti, keď mu mečom rozťali rameno a chrbát. Po týchto zraneniach mu zostali hlboké jazvy, na ktoré je však Balldur veľmi hrdý, keďže jazvy považuje za znaky víťazstiev. Čo sa týka oblečenia, toto má pomerne jednoduché. Nosí iba výlučne rúcha. Najčastejšie je ho vidno v jeho čiernom rúchu s kapucňou a širokými rukávmi, so znakom jeho náboženstva, Jashinu vyšitom na hrudi. Toto je jeho každodenné oblečenie, chodieva v ňom viac-menej skoro stále. Keby náhodou, má ešte aj slávnostne rúcho, ktoré je po lemoch obšívané zlatom, nemá kapucňu, ale ešte stále má znak Jashinu na prednej strane. Na nohách má stále vysoké kožené, pútnické čižmy. Je to dobrá pevná obuv a Balldurovi sa v nej chodí dobre.  V poslednom čase, ako začal viacej šermovať, tak sa mu na ťažkom čiernom opasku, ktorý nosí iba pre túto záležitosť, hompáľa honosný, dvojsečný meč, so širokou čepeľou, s pozlátenou rukoväťou a diamantom v jej konci a pošvou čiernou ako jeho rúcho, no krásne zdobenou starovekými znakmi, ktorý je samozrejme vždy v perfektnom stave, nabrúsený a naleštený, tak, ako je samozrejmý jeho vždy dokonalý vzhľad. Tak či onak, toto celé mu môže byť jedno, keďže za nejakú dobu sa začne jeho premena v nemŕtveho, keďže sa týmto smerom mieni vybrať už dlhú dobu.

Povaha

Balldurova povaha je veľmi ustálená a viac-menej už nemenná. To, čo sa naučil v mladosti, ako slušnosť, v ňom ostalo a aj to tak ostane, to sa proste nezmení. Je to gentlmen, pokiaľ akurát nemá niečo na práci a niekto ho ruší, alebo kým ho niekto nezdržuje od jeho cieľov. Stále je to ten typ samotára, tichý a tajomný a uzavretý sám do seba, nejako moc nepotrebujúci iných ľudí, proste človek sebestačný a spokojný sám so sebou. Nezmenilo sa v ňom ani jeho túžba vždy si povedať svoj názor, i keď niekedy mu to môže privodiť problémy, ktoré mu ani moc nejako nevadia, hlavne je, že si povie svoj názor, čo sa stáva celkom zriedkavo, keďže na verejnosti nevystupuje a radšej si svoje názory necháva pre seba, nepotrebuje nikomu hovoriť, čo si myslí, ani aký ma na nejakú vec názor, ale pokiaľ príde potreba vyjadrovať svoj názor skalopevne ho háji. Verí malému počtu ľudí, ktorý tvoria jeho najbližších, tak ako to bolo kedysi a tak to aj ostane, pretože ako Balldurovi vyhovuje iba pár ľudí, aj Balldur vyhovuje iba niektorým. Jeho komplikovaná povaha je ťažká na pochopenie.  Nie je dobré nahnevať ho, aj keď vôbec nie je jednoduché naštvať Balldura naozaj, ale už keď sa tak stane, bez milosti ubližuje, týra, robí čokoľvek, čim môže spôsobiť bolesť , trýzni a zabíja, a ešte by mu to mohlo urobiť dobrú náladu, ktorá je v poslednom čase preňho tiež už len zriedkavosť, ale dobre si uvedomuje čo preňho znamená rozhnevať sa, tak svoj hnev drží na uzde. Jeho však asi najviac charakterizuje jeho skoro vždy skalnatý výraz a nielen ten, je skalnatý. Celkovo na Balldura vplýva iba málo vecí, pri ktorých sa však väčšinou tvári rovnako. Zatiaľ čo iný žasnú od údivu, alebo sa tvária napäto pri určitých situáciách, Balldurov výraz je stále rovnaký, i keď za ním to môže byť inak, hlavne preto, že Balldur veľmi rád rozoberá rôzne veci zo všetkých smerov, hlavne preto, aby tým zabil čo najviac času. Viac-menej nikdy nerobí nič bez toho, aby to predtým nerozobral so všetkých možných smerov. Rovnaká je aj jeho povaha. Aj v ťažkých situáciách ostáva pokojný a racionálne premýšľa, ako sa z nich dostať, bez toho aby prišiel k nejakej ujme, či už on, alebo ľudia, ktorých chráni, ale skoro vždy chráni len seba, pokiaľ mu povinnosti nekážu inak. Už naozaj musí byť niečo, aby s Balldurom pohlo a doteraz sa ešte nestalo, že by stratil nervy pri niečom nebezpečnom, ale inej podobnej situácií, síce vie o situáciách, kedy by aj jemu povolili nervy a preto sa im vyvaruje, aby zbytočne neukázal slabú stránku, ktorú pevne schoval za hradby svojho dokonalého správania sa. Spoločnosť priveľkého počtu ľudí mu vadí. Ideálny počet ľudí pre Balldura sú dvaja, znesie aj troch, ale viacej ľudí mu už vadí, čo však dokáže prekonať, keby chcel, ale väčšinou nechce, však aj načo, keď to nepotrebuje.Skoro stále je nevrlý a celkovo sa vyhýba spoločnosti, ktorú nejako nemusí.Aj preto presunul svoju kanceláriu a komnaty do jaskyne vekov, kde trávi čas len v spoločnosti svojich nemŕtvych poskokov.  Vôbec mu nevadí, keď musí byť niekoľko hodín, ba aj dní sám, práveže naopak, mnohokrát radšej zvolí samotu, kedy môže v pokoji premýšľať a usporadúvať si myšlienky, pracovať na vlastných veciach, či venovať sa svojim aktivitám, ako meditácie a podobne, než by ma tráviť čas, v spoločnosti iných ľudí. Nenávidí akékoľvek spoločenské aktivity, už naozaj musí byť, keď sa on takých vecí účastní, väčšinou sa na nich niečo naučí, alebo získa niečo, čo môže využiť, poprípade, keby ho niekto presvedčil, aby s ním niekam išiel, no tá osoba mu musí byť naozaj blízka, alebo musí mať jeho rešpekt. O nové priateľstvá sa väčšinou nesnaží, ale nie vždy ich odmietne, hlavne keď z nich môže niečo získať, no keďže Balldur má skoro všetko, čo by sa mu hodilo, dostať sa do jeho priazne je veľmi ťažké. Pre Balldura je hlavná vec, ako sa vyspí, keďže už od malička trpí silnou, až chronickou nespavosťou a nespí aj niekoľko dní, väčšinou sa to pohybuje okolo týždňa, ale keď sa vyspí vie byť aj príjemný a priateľský, síce nie vždy, ale ako sa vyspí, v ten deň si ničím nekazí náladu, takže sa ani neháda. Má zopár priateľov, na ktorých mu záleží a za ktorých by dal život, ale inak je neobľúbený a nepriateľský. Spoločnosť ho poväčšine už vôbec nezaujíma. Inak sa dokáže aj s niekým pobaviť, ale len málokedy si tie osoby zapamätá. Väčšinou ich nevie poznať už na druhý deň, ale stane sa aj, že si spomenie. Tu sa dobre odráža je postoj k vzťahom zo ženami. Nie sú moc v jeho obľube, no je to muž, ako každý a keď má dobrú náladu, nebráni sa spoločnosti žien, ku ktorým však absolútne nemá žiadne city, berie to skôr ako zábavky, hlavne keďže v časoch dobrej nálady nemá dobre stavaný muž ako on s nimi problém. Z malej časti ho ovplyvňuje aj jeho viera Jashin. Verí v smrť ako v najmocnejší element. Bohom je preňho Lord Jashin, ktorému majú jeho bojovníci pravidelne prinášať obete, čomu sa Balldur teraz vôbec nevenuje. Čas od času spraví rituál na uctenie svojho Pána, ale nejako špeciálne svoje náboženstvo nepraktizuje. Iba málokedy robí niečo bez toho, aby si to dobre premyslel. Každú vec si rozoberie zo všetkých strán a koná až keď sa uistí, že je to na niečo dobré, iba málokedy robí niečo hneď a to sa netýka veľkých vecí, nad tými premýšľa aj niekoľko hodín, či dní, to už závisí od dôležitosti záležitosti. Balldur je pomerne veľmi inteligentný a vnímavý, na jeho vek možno až moc. Neustále baží po nových vedomostiach a schopnostiach, ale aj po moci, no túto túžbu drží schovanú hlboko vo svojom vnútri. Netýka sa to len čarodejníckych vecí, vie toho strašne veľa aj čo sa týka bežných vecí, či už je to technika liečenia, lovecké metódy, história, proste sa vyzná, no rovnako dobre pozná aj čarodejnícke veci. Či už je to história, rastliny, alebo zvieratá, takže je aj sebavedomý. Čo sa týka schopností, vie jazdiť na koni, loviť, stopovať, v poslednom čase sa viacej venuje šermu, a bohvie čo ešte a samozrejme, vie kúzliť . Je to absolútny perfekcionista, neznesie žiadny neporiadok a chaos. V jeho veciach je vždy priam dokonalý poriadok, všetko má svoje miesto a svoj dôvod a nič tam nie je zbytočne. Tak to funguje aj s časom, je presný a potrpí si na dochvíľnosti.  Je cieľavedomý a vytrvalý, pokiaľ si vytýči cieľ skoro nič ho nezastaví od toho, aby ho dosiahol. Načo nedá nikdy dopustiť, je jeho hrdosť a česť. Balldur je pánom sám sebe a pokiaľ niečo nechce, nikto ho nebude nútiť a pokiaľ hej, bude bojovať. Nenechá sa komandovať a nikoho nenechá, aby poškvrnil jeho hrdosť, či znevážil jeho česť, nie bez toho, aby za to zaplatil či už vinník alebo on sám. V rámci tohto má Balldur indície k vypátraniu svojej minulosti, ktorá sa od činu, kedy mu spravili jazvu na chrbte, stratila a predpokladá, že má šľachtické korene, ktoré by boli v rámci jeho hrdosti a túžby po moci príznačné.